Ďalšia zo zaujímavých publikácií s názvom “Výkonnosť európskej vedy, výskumu a inovácií” mapuje stav a trendy vedy, výskumu a inovácií v Európe. Zaujímavá je hlavne z pohľadu štatistík a grafov, kde sa stále EÚ povaľuje pod výsledkami Južnej Kórey, Japonska, USA alebo Číny v oblasti investícií do výskumu a inovácií (či už v oblasti akademickej alebo priemyselnej), rast Číny (pri porovnaní výsledkov z roku 2013 oproti 2000), umiestnenie Slovenska, ktoré je smutne na jednej z posledných priečok vo verejnej podpore výskumu a vývoja za roky 2007-2013.
Dokonca v pláne do roku 2020 sme druhý od konca po Cypre spolu s Bulharskom:
Oba grafy sú prevzaté z publikácie “Science, Research and Innovation performance of the EU” dostupnej v knižnici Európskej komisie na tejto adrese …
Pridávam ešte aktuálny komentár SLORD (Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli):
EÚ v súčasnosti čelí trom veľkým výzvam. Prvou je potreba zlepšiť výsledky v oblasti implementovania výsledkov výskumu na trh. Technológie vyvinuté v Európe sú často komercializované inde. Ďalším problémom je, že hoci v Európe generujeme viac vedeckých výsledkov ako ktorýkoľvek iný región na svete, často zaostávame z najlepšou vedou. Treťou oblasťou na zlepšenie je medzinárodná vedecká spolupráca a vedecká diplomacia. Európska komisia vydala správu prezentujúcu výsledky hĺbkovej analýzy európskej výkonnosti v oblastiach vedy, výskumu a inovácií. Správa tiež poskytuje náhľad oporných faktorov a spúšťačov. Ďalej poskytuje rozsiahlu evidenciu európskej výkonnosti súvisiacej s každou z troch výziev. V prvom rade však správa poukazuje na skutočnosť, že zaostalosť produktivity EÚ voči USA sa prehĺbila počas ekonomickej a finančnej krízy, v spojitosti s nedostatočným investíciami do výskumu a vývoja a s neschopnosťou presmerovať ekonomiku k aktivitám s vysokým vedomostným obsahom.
InnoNews.blog 