Globálny inovačný index 2022: Stále vedie Švajčiarsko. Slovensko je na 46. mieste, Česko na 30.

Najinovatívnejšou ekonomikou na svete v roku 2022 je už 12. rok po sebe Švajčiarsko. Nasledujú USA, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko. Čína sa blíži k prvej desiatke, zatiaľ čo Turecko a India sa podľa GII 2022 prvýkrát dostávajú do prvej štyridsiatky. Slovensko sa prepadlo o 9 priečok na 46. miesto.

Pokračovať v čítaní článku “Globálny inovačný index 2022: Stále vedie Švajčiarsko. Slovensko je na 46. mieste, Česko na 30.”

Rýchly prehľad grantov EÚ pre startupy a inovatívne MSP

Už dlhšie mi chýbal jednoduchý prehľad grantových prostriedkov EÚ, ktoré môžu využívať startupy a inovatívne MSP. Pokúsil som sa zosumarizovať aktuálne možnosti pre slovenské a české startupy v rýchlych prehľadoch.

Pozrite si viac v rýchlych prehľadoch pre slovenské a české startupy.

Témy z oblasti spoločenských a humanitných vied v programe Horizont Európa na roky 2023-2024

V rámci sieťovacieho projektu NET4Society pre klaster 2 bola pripravená analýza tém z oblasti spoločenských a humanitných vied (SSH) v pracovných programoch 2023-2024. SSH témy sú identifikované vo všetkých oblastiach programu Horizont Európa: v klastroch, ERC, MSCA, RI, EIE, Widening, Misie.

Pokračovať v čítaní článku “Témy z oblasti spoločenských a humanitných vied v programe Horizont Európa na roky 2023-2024”

Databáza Innovation Radar obsahuje viac ako 10 000 inovácií vyvinutých s finančnou podporou EÚ

Innovation Radar je verejne prístupná databáza inovatívnych výstupov výskumných a inovačných projektov s vysokým komerčným potenciálom financovaných z EÚ. Cieľom inovačného radaru je od roku 2015 umožniť investorom ľahko zistiť výsledky financovania inovácií zo strany EÚ, ale je k dispozícii každému, kto má záujem, či už ide o občanov, novinárov alebo iných inovátorov.

Pokračovať v čítaní článku “Databáza Innovation Radar obsahuje viac ako 10 000 inovácií vyvinutých s finančnou podporou EÚ”

Ženy v inovačných ekosystémoch Rakúska, Česka a Slovenska

Cieľom dokumenty je objasniť úlohu žien v inovačnom ekosystéme, identifikovať spoločné výzvy pre vstup a trvalú účasť a predložiť odporúčania rôznym zainteresovaným stranám na zlepšenie rodovej rovnosti a začlenenia žien.

Pokračovať v čítaní článku “Ženy v inovačných ekosystémoch Rakúska, Česka a Slovenska”

Ktoré firmy najviac investujú do výskumu a vývoja?

Hodnotiaca tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ porovnáva výkonnosť priemyselných odvetví EÚ zameraných na inovácie s hlavnými svetovými partnermi a poskytnúť databázu investícií do výskumu a vývoja, ktorú môžu spoločnosti, investori a tvorcovia politík použiť na porovnanie výkonnosti jednotlivých spoločností s najlepšími svetovými konkurentmi v ich odvetviach.

Pokračovať v čítaní článku “Ktoré firmy najviac investujú do výskumu a vývoja?”

Pomôcka pre zadefinovanie TRL: Aká je vaša úroveň pripravenosti technológie?

Úrovne pripravenosti technológie (Technology Readiness Levels, TRL) je metóda na definovanie zrelosti produktu a jeho vzťahu k trhu. Metodiku zaviedla NASA a Európska komisia sa ho rozhodla zaviesť vo svojich výskumných a inovačných projektoch od programu Horizont 2020 a používa sa doteraz.

Pokračovať v čítaní článku “Pomôcka pre zadefinovanie TRL: Aká je vaša úroveň pripravenosti technológie?”

Globálny inovačný index 2022: Najinovatívnejšie krajiny sveta

Od roku 2000 sa celosvetové investície do výskumu a vývoja strojnásobili na 2,4 bilióna USD. Inovácie je zo svojej podstaty náročné kvantifikovať, ale Globálny inovačný index (GII) sa o to dlhodobo snaží. Zostavil na konci roku 2022 rebríček krajín 50 najinovatívnejších krajín na základe siedmych ukazovateľov:  sofistikovanosť podnikov, sofistikovanosť trhu, infraštruktúra, ľudský kapitál a výskum, inštitúcie, kreatívne výstupy, znalostné a technologické výstupy.

Pokračovať v čítaní článku “Globálny inovačný index 2022: Najinovatívnejšie krajiny sveta”

Superodpočet na výskum si v roku 2021 uplatnilo takmer 500 firiem, ušetrili 60 mil. eur

Možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj za rok 2021 využilo 494 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 283 miliónov eur. Pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili takmer 60 miliónov eur, informuje TASR.

Pokračovať v čítaní článku “Superodpočet na výskum si v roku 2021 uplatnilo takmer 500 firiem, ušetrili 60 mil. eur”