V programe Horizont 2020 bolo Slovensko za rok 2014 najhoršie z EÚ

Predvčerom vydala Európska komisia súhrnnú monitorovaciu programu Horizont 2020 za prvý rok jeho realizácie (2014). Obsahuje zaujímavé (hoci pre nás nie príliš optimistické) informácie. Z krajín EÚ-28 sme v prepočte na počet výskumníkov a investícií do výskumu úplne poslední. Slovensko tak teraz môže v programe Horizont 2020 už iba prekvapiť…

Vybrané štatistiky za rok 2014 (za celý program):

  • 101 uzavretých výziev na predkladanie návrhov,
  • 33 792 podaných návrhov,
  • 4 524 schválených projektov,
  • medzi predkladateľmi bolo 42,7% nováčikov,
  • úspešnosť bola 13,39% v počte návrhov a 14,51% v získaných financiách,
  • 3 oblasti s najvyššou úspešnosťou (v poradí od najvyššej miery úspešnosti podľa pridelených financií): Euratom, Doprava a Výskumné infraštruktúry,
  • 3 oblasti s najnižšou úspešnosťou (v poradí od najnižšej miery úspešnosti podľa pridelených financií): FET, Európa v meniacom sa svete, Bezpečnosť,
  • 23,09% prostriedkov z LEIT a Spoločenských výziev išlo pre MSP,
  • celkový počet hodnotiteľov bol 11 032 (zo Slovenska bolo len 79).

Slovensko je posledné …

Nechcem byť vo svojom blogu pesimistický, no najnovšie štatistiky nejako nepustia. Samozrejme dáta, ktoré nás radia na dno štatistík sú tiež ovplyvnené aj samotným počtom výskumných pracovníkov ako i nedostatočným financovaním výskumu a inovácií z verejných zdrojov, no ani v ostatných oblastiach neexcelujeme. Pritom som presvedčený, že slovenský akademický aj priemyselný výskum má potenciál na omnoho lepšie výsledky!

Preto verím, že je cesta na zlepšenie a ponúkam niekoľko riešení (vymenujem len zopár):

  • Čo môže urobiť Slovensko (MŠVVaŠ SR):
    • špecifická podpora tých najlepších (práve týchto financuje Horizont 2020),
    • motivácia nádejných a ohodnotenie úspešných,
    • investovanie do podpory doma (NCP),
    • spustenie podporných mechanizmov pre účasť v programe Horizont 2020 z OP VaI,
    • lepšia prezentácia excelentných tímov v zahraničí,
    • stimulácia priemyselného výskumu a inovácií (spustenie Seal of Excellence aj na Slovensku),
    • podpora účasti hodnotiteľov.
  • Čo môžu urobiť uchádzači o prostriedky H2020:
    • Horizont 2020 nie je beh na krátku trať a za rýchlymi peniazmi – je potrebné si vybudovať stratégiu rozvoja organizácie (či už firmy alebo univerzity) s využitím európskych fondov so všetkými špecifikami, ktoré ponúkajú,
    • zistiť ako program reálne funguje (stále idú zo Slovenska kvantá nepripravených návrhov projektov),
    • využiť príležitostí počas predsedníctva v EÚ (konferencie a partnerské podujatia),
    • nechať si poradiť a využiť podporných štruktúr pre Horizont 2020 v SR a styčnej kancelárie SLORD v Bruseli,
    • networking, networking a networking…

 

Financovanie z programu Horizont 2020 v rámci výziev roku 2014 – porovnanie krajín EÚ-28 (graf prevzatý z publikácie uvedenej nižšie):

H2020_2014_Results

Ďalšie informácie: