Tretia správa o stave energetickej únie. Ako je na tom Slovensko?

Tretia správa o stave energetickej únie ukazuje, že transformácia Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť sa v EÚ stáva novou realitou. Potvrdzuje, že energetická transformácia nie je možná bez prispôsobenia infraštruktúry potrebám budúceho energetického systému.

Energetická, dopravná a telekomunikačná infraštruktúra sú čoraz viac navzájom previazané. Miestne siete budú mať čoraz väčší význam pre každodenný život európskych občanov, ktorí budú čoraz viac prechádzať na riešenia elektromobility, decentralizovanej výroby energie a riadenia odberu. Dosiahli sa síce značné úspechy, problémy však naďalej pretrvávajú najmä v sektore elektrickej energie. V záujme ich riešenia dnes Komisia prijala oznámenie o cieli dosiahnuť prepojenosť elektrizačných sústav na úrovni 15 % do roku 2030. Prijala tiež tretí zoznam projektov spoločného záujmu.

energy-union-2017

Situácia na Slovensku:

Najnovšia správa o stave energetickej únie hodnotí aj pokrok jednotlivých krajín. Správa o Slovensku sa zameriava na hodnotenie makroekonomických údajov, energetickej bezpečnosti a efektivity, dekarbonizácie ekonomiky, obnoviteľných energií, výskum a investície. Zo správy napríklad vyplýva:

  • čo sa týka energetickej bezpečnosti, Slovensko ostáva jednou z najzraniteľnejších krajínv prípade prerušenia plynových dodávok.
  • výrobná kapacita elektriny na Slovensku prevýšila ciele EÚ na rok 2020, pričom veľkoobchodné ceny elektriny boli v rokoch 2013-2016 nižšie ako európsky priemer, ceny plynu boli porovnateľné
  • pokiaľ ide o emisie, Slovensko v porovnaní s rokom 1990 výrazne znížilo emisie skleníkových plynov o 44,8% (rok 2016), čo je dvakrát viac ako priemer EÚ
  • elektromobilita z hľadiska počtu registrovaných elektrických vozidiel rastie, Slovensko vybudovalo základnú sieť rýchlodobíjacích staníc, za posledné tri roky počet elektrických nabíjacích staníc na Slovensku vzrástol z 50 (2014) na celkový počet 335 (2016).
  • v roku 2015 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Slovenska 12,9%, čo znamená, že Slovensko nielenže prekonalo predbežný cieľ na rok 2015/2016 (10%), ale aj cieľ 2017/2018 (11,4%) a je na správnej ceste splniť svoj cieľ na rok 2020 (14%).
  • Kvalita ovzdušia na Slovensku naďalej vyvoláva obavy. Externé zdravotné náklady spôsobené znečistením ovzdušia na Slovensku sa odhadujú na viac ako 3 mld. eur ročne.
  • Slovensko nie je veľmi aktívnym prispievateľom k prebiehajúcej práci plánu Strategických energetických technológií (SET).
  • V správe EK vyzdvihla konkrétne projekty na Slovensku v rámci investícií do oblastí čistej energie: projekt Zelená domácnostiam (2015-2018), ktorý domácnostiam poskytuje dotácie na inštaláciu fotovoltických zariadení. Projekt rekonštrukcie kotolne v Brezovej pod Bradlom (2010-2011), a nakoniec Bratislavský kohézny fond (2007-2013), ktorý umožnil zaobstarať 120 nových nízkopodlažných trolejbusov šetrných k životnému prostrediu.

Viac informácií: Zastúpenie EK v SR, Tlačová správa EK