Európska komisia pripravila správu “Smarter, greener, more inclusive?”, kde analyzuje plnenie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, výskumu, vývoji a inovácií, klimatickej zmeny a energiách, vzdelávaní, chudobe a sociálnej vylúčenosti.
Nižšie v texte sa budem venovať oblasti výskumu, vývoja a inovácií.
Výdavky na výskum a vývoj v EÚ dosiahli v roku 2017 úroveň 2,06% HDP v porovnaní s 2,04% v roku 2016. Intenzita výskumu a vývoja v EÚ sa medzi rokmi 2008 a 2012 mierne zvýšila a odvtedy stagnuje okolo 2% HDP.
To znamená, že v roku 2017 bola EÚ stále o 0,94 percentuálneho bodu pod svojím cieľom na rok 2020, čo si vyžaduje zvýšenie kombinovaných verejných a súkromných výdavkov na výskum a vývoj, aby sa dosiahol cieľ 3% HDP.
Podnikateľský sektor zostal najväčším odvetvím výskumu a vývoja v EÚ, ktoré predstavuje 66,0% celkových výdavkov na výskum a vývoj. Toto odvetvie zaznamenalo najväčší nárast od roku 2002. Sektor „vyššie vzdelávanie“ a „štát“ prispel k celkovým výdavkom na výskum a vývoj menej, a to 22,1%, respektíve 11,2%.
V rokoch 2008 až 2017 sa intenzita výskumu a vývoja vo väčšine členských štátov zvýšila, pričom najvyššia miera rastu bola zaznamenaná v niektorých krajinách východnej a južnej Európy, ako sú Slovensko, Grécko a Poľsko.
Konvergencia týchto krajín k priemernej úrovni intenzity výskumu a vývoja v EÚ bola sčasti spôsobená zvýšeným využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov na výskumné a inovačné činnosti. Napriek tomu v roku 2017 bola intenzita výskumu a vývoja v týchto krajinách stále takmer dvakrát nižšia ako celková intenzita výskumu a vývoja v EÚ.
Fínsko a Švédsko sú výraznými výnimkami z nárastu intenzít výskumu a vývoja v celej EÚ. Fínsko, ktoré bolo v roku 2008 lídrom v oblasti intenzity výskumu a vývoja v EÚ, zaznamenalo do roku 2017 pokles pod 3,0% HDP.
InnoNews.blog 