Aký je zdravotný stav Slovenska? Vzhľadom na štatistiky sme výrazne pod priemerom EÚ

Priemerne sa dožívame 76,7 roka. Muži žijú o sedem rokov kratšie ako ženy. Vyše dvoch tretín úmrtí spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia a rakovina. K hlavným príčinám chabého zdravia partia muskuloskeletálne problémy a depresia. Podiel fajčiarov je vysoký a problémom zostáva nárazové pitie mladistvých. Aj toto konštatuje najnovší zdravotný profil Slovenska.

sk-health-2017-banner

Ako je na tom Slovensko:

Zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 zlepšil, stále však zaostáva za priemerom EÚ. Obyvatelia Slovenska žijú dlhšie, pretrvávajú však rozdiely v strednej dĺžke života podľa pohlavia a sociálno-ekonomických skupín. V slovenskom systéme zdravotnej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje všetkým obyvateľom, aj keď prístup k nej je v niektorých regiónoch obmedzenejší a kvalita a efektívnosť sa môžu v mnohých oblastiach zlepšovať.

Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka).

sk-health-2017-01

Kardiovaskulárne ochorenia sú v Slovenskej republike zďaleka najčastejšou príčinou úmrtí u žien aj u mužov, ďalšou je rakovina (obrázok č. 2). V roku 2014 zomrelo na kardiovaskulárne ochorenia asi 23 000 osôb (čo predstavuje 50 % všetkých úmrtí u žien a 40 % všetkých úmrtí u mužov) a 13 600 zomrelo na rakovinu (čo predstavuje 24 % všetkých úmrtí u žien a 29 % všetkých úmrtí u mužov).

sk-health-2017-02

Viac informácií nájdete v Zdravotnom profile Slovenska.

Zdravotné profily krajín boli vypracované v spolupráci s OECD a Európskym observatóriom zdravotníckych systémov a politík. Zo sprievodnej správy vyplýva päť prierezových záverov:

  • Podpora zdravia a prevencia chorôb dláždia cestu k účinnejším a efektívnejším systémom zdravotníctva. Okrem nevyvážených investícií do prevencie treba riešiť sociálne nerovnosti, čo dokazujú rozdiely v skríningu rakoviny alebo vo fyzickej aktivite medzi ľuďmi s nižšími a vyššími príjmami a úrovňami vzdelania.
  • Silná primárna starostlivosť efektívne sprevádza pacientov systémom zdravotníctva, a pomáha tak zabraňovať plytvaniu finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o návštevy pohotovostného oddelenia, 27 % ľudí sa tam ocitá z dôvodu nedostatočnej primárnej starostlivosti. Iba v 14 krajinách EÚ je v prípade konzultácie u špecialistu potrebná žiadosť všeobecného lekára; v ďalších 9 krajinách existujú finančné stimuly, pokiaľ ide o žiadosti o konzultáciu.
  • Integrovanou starostlivosťou sa zabezpečuje prepojenosť systému starostlivosti o pacienta. Zabraňuje sa tak súčasnej fragmentácii, ktorej sme svedkom takmer vo všetkých krajinách EÚ, kde si pacienti musia nájsť cestu v bludisku zariadení zdravotnej starostlivosti.
  • Proaktívne plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a predpovedanie dopytu po nej robí systémy zdravotníctva odolné a pripravené na budúci vývoj. V EÚ pracuje 18 miliónov zdravotníckych pracovníkov a do roku 2025 bude vytvorených ďalších 1,8 milióna pracovných miest. Zdravotnícke orgány musia pripraviť svoju pracovnú silu na nadchádzajúce zmeny: starnúce obyvateľstvo a multimorbiditu, potrebu spoľahlivej náborovej politiky, nové zručnosti a technické inovácie.
  • Pri vytváraní ďalšej generácie lepších zdravotných údajov pre politiku a prax by sa mal klásť dôraz na pacientov. Digitálna transformácia zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti pomáha zachytávať reálne výsledky a skúsenosti relevantné pre pacientov a zároveň má obrovský potenciál, pokiaľ ide o zefektívnenie systémov zdravotníctva.

Zdroj: Komisia stanovila diagnózu zdravotníctva v EÚ (Tlačová správa EK)