10 odporúčaní EÚ pre Slovensko na národný plán pre energetiku a klímu

Exekutíva EÚ vo svojej správe predložila Slovensku desať odporúčaní, ktoré by vláda mala zohľadniť pri vypracovaní konečného národného plánu, ktorý musí byť predložený EK do konca tohto roka.

energy-illust
Ilustračná foto (Autor: Pok Rie)

Ide o nasledovné opatrenia: 

1. Výrazne zvýšiť úroveň ambícií na rok 2030 na podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 24 %, zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia, zaviesť do praxe vhodné opatrenia na splnenie cieľa v oblasti dopravy a predložiť konkrétne kroky na zníženie administratívneho zaťaženia, ako aj v súvislosti s podpornými rámcami pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. EK žiada aj ďalšie podrobnosti o konkrétnych krokoch na zabezpečenie udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike vzhľadom na významný podiel biomasy na Slovensku v rámci energetického mixu.

2. Zvýšiť úroveň ambícií v oblasti konečnej aj primárnej energetickej spotreby a poskytnúť riadnu kvantifikáciu úspor energie očakávaných v dôsledku plánovaných politík a opatrení.

3. Konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility a dlhodobých dodávok jadrových materiálov a paliva vzhľadom na rozvoj kapacít na výrobu jadrovej energie.

4. Určiť výhľadové ciele a hodnoty, pokiaľ ide o integráciu trhu, a najmä opatrenia na rozvoj konkurenčnejších veľkoobchodných a maloobchodných trhov vrátane pokroku smerom k plne trhovým cenám.

5. Objasniť národné ciele a ciele financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré súvisia s energetickou úniou a ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2023 až 2030.

6. Pokračovať v konzultáciách so susednými štátmi EÚ a v regionálnej spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) a v rámci skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC), ako aj v dvojstrannej spolupráci napríklad s ČR v oblasti elektrických distribučných sústav. Regionálna spolupráca by sa mala zamerať na ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou, hodnotenie primeranosti sústav, otázky spravodlivého prechodu a dekarbonizáciu, ako aj na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a ich vplyv na energetické sústavy.

7. Rozšíriť analýzu investičných potrieb a zdrojov vrátane primeraného financovania na národnej, regionálnej a únijnej úrovni, ktorá sa v súčasnosti poskytuje len na aspekty energetickej efektívnosti a výskumu.

8. Vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie.

9. Doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia, v ktorej sa predložia a kvantifikujú vplyvy znečistenia ovzdušia v rôznych scenároch, poskytnú podkladové údaje a zohľadnia synergie a účinky kompromisu.

10. Lepšie integrovať aspekty spravodlivého a férového prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku, najmä poskytnutím podrobnejších informácií o vplyvoch plánovaných zámerov, politík a opatrení na sociálnu oblasť, zamestnanosť a pracovné zručnosti.

Zdroj: TASR