V rozhovore pre D-News sme sa rozprávali o inováciách, ich podpore na Slovensku i v EÚ, ich riadení a startupoch. Ak vás zaujíma môj pohľad na tieto problémy a to, čomu sa venujem viac ako posledné dve dekády, prečítajte si rozhovor.
Ako by ste vysvetlili pojem inovácia? Čo možno za inovácie považovať a čo už nie?
Často sa chápanie pojmu inovácia zamieňa za pojem výskum, prípadne len za niečo, čo je nové. Mne sa páči prirovnanie, že výskum prostredníctvom financií generuje najlepšie myšlienky, kým inovácie najlepšie myšlienky premenia na financie. Či už formou monetizácie ponuky pre zákazníka alebo optimalizáciou procesov firmy. Inovácie tak spolu s výskumom vytvárajú kruh, ktorý by, pevne stojaci na kvalitnom vzdelávacom systéme, mal byť základom znalostnej ekonomiky.
V oblasti podpory inovácií vo firmách a regiónoch pôsobíte už viac ako 20 rokov. V čom konkrétne spočíva vaša práca?
Či už sú to regióny, akademické organizácie alebo firmy, snažím sa spolu s nimi nájsť to najlepšie čo majú – teda ľudí, myšlienky, technológie alebo produkty – a vytvoriť zmysluplný príbeh pre trh. V posledných rokoch sa venujem najmä mladým inovatívnym firmám s ambicióznymi lídrami, ktorí chcú zmeniť svet. Väčšinou sú to firmy, ktoré sa pripravujú so svojimi produktmi na vstup na trh, no stále sú ešte príliš rizikové pre privátne financovanie formou investícií alebo úverov. Snažíme sa nájsť čo najlepší produkt pre zákazníka, jeho vhodnú ochranu, najvhodnejší biznis model a predajnú stratégiu. Samozrejme, na to je nevyhnutné získať financie a ľudské zdroje.
Čo by malo byť hlavným efektom inovácie? Lepšia zákaznícka skúsenosť, nižšie náklady, efektívnejšie procesy?
Hlavným efektom inovácie je vytvorenie hodnoty. Tou je na jednej strane lepšie riešenie problému zákazníka, ktorému prinesie hodnotu vo forme zvýšenia tržieb, zníženia nákladov alebo práve lepšej používateľskej skúsenosti. Na druhej strane, pre inovujúcu firmu je to ekonomický prínos z predaja nových produktov alebo zefektívnenia procesov. S firmami sa zaoberám inováciami v rôznych oblastiach. Najčastejšie je to produkt – teda ako pripraviť najlepšiu a najunikátnejšiu ponuku, ktorá vyrieši problémy zákazníka. Ďalšou sú služby, či už sú poskytované pred, počas alebo po predaji produktu. Práve služby (napr. vo forme SaaS) sú v súčasnosti centrom inovačného úsilia. Interné procesy a ich optimalizácia, vrátane nasadenia otvorených inovácií či digitalizácie, sú často kľúčom k výraznej konkurenčnej výhode, ktorá sa môže prejaviť v technologickej robustnosti alebo výhodnejšej finálnej cene produktu. S firmami v období rastu sa tiež zameriavame na inovácie v oblasti organizácie samotnej spoločnosti a nastavení systému riadenia. V neposlednom rade je to inovácia biznis modelu, ktorý môže zabezpečiť hviezdny rast firmy, ale aj pochovanie zaujímavej idey v prípade jeho nesprávneho nastavenia.
Mnohé firmy prechádzajú pre pandémiu koronavírusu ťažkým obdobím, keď im padajú výnosy a robia sa nákladové škrty. Ako to ovplyvňuje celkové prostredie inovácií? Je aj tam badateľný útlm alebo naopak dokáže kríza inšpirovať a prinášať nové, odvážne riešenia?
Veľa firiem bude tvrdo zasiahnutých koronakrízou. Veľa z nich skrachuje. No v každej kríze sa rodia príležitosti. Ak sa chceme dostať z nepriaznivej situácie, tak je okrem helikoptérovej pomoci postihnutým firmám nevyhnutné investovať do budúcnosti a financovať aj inovácie a výskum. Zároveň treba podporiť aj nové oblasti, ktoré práve táto doba priniesla, najmä oblasť zdravia, nového spôsobu práce, vzdelávania či dopravy. Aj v tejto situácii však zažiarili viaceré slovenské inovačné firmy a to aj za hranicami Slovenska. Dovoľte mi spomenúť napríklad slovenské PCR testy, viaceré zdravotnícke technológie či biznis riešenia pre komunikáciu.
Je podpora inovácií na Slovensku dostatočná? Možno celkové nastavenie v tejto oblasti porovnávať so zahraničím?
V tejto oblasti je, žiaľ, Slovensko dosť krátkozraké a zatiaľ do systému rozvoja inovácií investuje málo. Ten je navyše na Slovensku extrémne fragmentovaný. Zoberte si napríklad len fakt, že máme minimálne štyri ministerstvá a päť štátnych agentúr, ktoré nejakým spôsobom deklarujú podporu inovácií. Stráca sa tak nevyhnutná koordinácia a systém je veľmi neprehľadný. Navyše, aj keď celkovo ide do systému relatívne veľa peňazí, sú smerované do menej efektívnych foriem podpory. Výhodou nášho členstva v EÚ je, že môžeme využiť aj jej zdroje a programy, ktoré ako východisko z krízy vidia investovanie do inovatívnej, zelenej a digitálnej budúcnosti.
Ak by ste mali vybrať jedno opatrenie, program, iniciatívu, ktorá má na podporu inovácií na Slovensku najväčší dopad, ktoré by to boli a prečo?
Dovoľte mi spomenúť dve. Prvou bude akcelerátor Európskej rady pre inovácie, známejší pod skratkou EIC Accelerator, ktorému sa venujem už vyše sedem rokov. Doteraz zafinancoval grantami takmer tridsať špičkových slovenských startupov práve v tej najrizikovejšej fáze, kedy ešte chýba podpora súkromného kapitálu. Práve toto je efektívny spôsob verejnej podpory, ktorá nekonkuruje trhu. Navyše vytvoril aj možnosť na národnej úrovni financovať výborne hodnotené projekty, ktoré z dôvodu vysokej konkurencie na európskej úrovni nezískali prostriedky. Aktuálne máme 18 takýchto firiem, ktoré s pečaťou výnimočnosti (Seal of Excellence) majú šancu získať financie na validácie produktu a vstup na trh. Druhou oblasťou je určite aktivizácia investičného kapitálu na rozvoj inovatívnych firiem. Množstvo súkromných iniciatív i podpora zo strany SIH sústredili zaujímavý balík peňazí na investície do rizikových firiem, ktoré tak môžu realizovať svoje biznis plány.
Aké sú najväčšie problémy, ktorým na Slovensku v tejto oblasti čelíme? Čo vašich klientov najviac trápi: prístup k financiám alebo skôr byrokratické prekážky, prípadne najviac riešia pokročilé problémy ako sú transfer technológií alebo duševné vlastníctvo?
Myslím, že je to komplex problémov. Už spomínaná fragmentácia spôsobuje, že firmy nevedia získať podporu vo forme sprevádzania počas ich celého životného cyklu. Tak sa musia obracať na množstvo rôznych organizácií, z ktorých má každá vlastné pravidlá. Náročnosť procesov, ktoré sú financované najmä zo štrukturálnych fondov je navyše niekedy obludná. A to nehovorím ešte o komplikovanom podnikateľskom prostredí, kde firmy musia riešiť množstvo regulačných a legislatívnych zbytočností.
Aké sú trendy? Kam sa podpora inovácií v ostatných rokoch posunula?
Existujú drobné pozitívne kroky, napríklad v oblasti kapitálových nástrojov či viacerých aktivít zdola, často bez systematickej verejnej podpory. Na Slovensku však potrebujeme revolúciu a nie evolúciu v podpore inovácií. Formy podpory sú zastarané a nie sú dobre koordinované. Verejné nástroje často konkurujú trhu a nesmerujú do oblastí, kde trh zlyháva. Myslím, že už je čas, aby sa riadenia inovácií ujala jedna organizácia, poobzerala sa na príklady dobrej praxe spoza hraníc a vytvorila synergie s tým, čo podporuje EÚ.
Veľké firmy majú vybudované značné zázemie, vďaka ktorému majú výhodu voči startupom. Majú peniaze, tisíce zamestnancov, zákazky, kontakty… Startupy majú väčšinou iba nápady. Peniaze, zamestnancov, zákazky a kontakty iba zháňajú a niekedy im to na konkurenčný boj s veľkými firmami stačí. Čím to je, že trh funguje takto?
Obrovskou výhodou startupov je ich flexibilita. Vedia v podstate zo dňa na deň zmeniť produkt i biznis model a tak lepšie reagovať na potreby trhu, alebo dokonca niektoré potreby sami vytvárať a tak trh formovať. Ale, samozrejme, na úspešný biznis potrebujú financie a skúsenosti. Práve toto je často bariérou v úspešnom konkurovaní korporáciám.
Ako by mal trh vyzerať, aby inovácie podporovali tak veľké zabehnuté firmy, ako aj startupy? Vedia si vzájomne pomôcť alebo sú odsúdené na konflikt, prípadne na scenár „bol som úspešný, lebo ma niekto veľký kúpil?“
Inovácie musia riešiť všetky malé i veľké firmy, ktoré majú ambíciu a vôľu rásť. Inak ich inovujúca konkurencia zatlačí na okraj. Startupy aj korporácie sú súčasťou inovačného biznisového ekosystému. Niekedy v konkurenčnom boji, niekedy ako kooperujúce organizácie a niekedy ako klienti. Startupy často vytvárajú konkurenčný tlak na inováciu vo veľkých firmách a tak sa na konci ich symbióza prejavuje v lepšom alebo lacnejšom produkte, či službe pre koncového používateľa. Nechajme trhovú podporu inovácií nájsť najvhodnejšie nástroje pre obe skupiny a skúsme podporiť z verejných zdrojov tie oblasti, kde trh zlyháva alebo sú vo verejnom záujme.
Ako vnímate trend prepájania firiem s akademickým prostredím? Má len pozitíva alebo sa možno obávať komercializácie vedy – s tým, že dôležitý základný výskum, ktorý neprináša okamžité benefity sa ocitne na druhej koľaji?
Nevnímam to ako trend. Väčšina deep tech startupov historicky vychádza alebo má prirodzenú úzku spoluprácu s akademickým sektorom, kde nadväzujú na základný výskum z akademického prostredia alebo využívajú jeho infraštruktúru či expertízu. V spolupráci priemyselného a akademického sektora vidím pozitíva pre obe strany, keďže vytvárajú súčasť kruhu výskumu a inovácií. Vo všeobecnosti sú veda a najmä základný výskum také, ako ich definuje a koordinuje vláda. Ak je vláda vizionárska a chce krajinu posunúť ďalej, tak podporuje aj špičkový základný výskum vo vybraných oblastiach na základe kompetencie a schopností organizácií, ktoré tu pôsobia. Pretože toto je spolu so vzdelávaním a zdravotníctvom investícia do budúcnosti.
Môžu sa aj zabehnuté firmy poučiť z postupov, ktoré radíte startupom alebo výskumným tímom a premeniť ich na konkurenčnú výhodu pre seba? V čom?
V podstate každý nový projekt je v niečom startup. Je to idea, ktorej životaschopnosť treba overiť a posunúť ju k produktu, pridať finančné, ľudské a technické zdroje a následne predať zákazníkovi. V prostredí veľkej firmy to môže byť malý virtuálny spin-off smerujúci k vývoju, testovaniu a uvedeniu nového produktu na trh alebo inovácii existujúceho. Práve toto je prístup, ktorý s klientami riešime v rámci riadenia firemných inovácií. Ako podporiť generovanie myšlienok, vybrať tie najlepšie a pretaviť ich do projektov a tie najúspešnejšie vo forme produktov monetizovať v prospech ďalšieho rastu firmy.
Dá sa hovoriť o tom, že väčší dôraz na inovácie môže ovplyvniť aj zvyšok spoločnosti – napríklad čo sa týka atmosféry, zmeny zmýšľania – alebo sú tieto oblasti oddelené a nie sú medzi nimi prieniky?
Inovácie len zriedkakedy fungujú len na jedinej úrovni riadenia firmy. Je potrebné, aby boli vízie a stratégie zdieľané manažmentom i zamestnancami, ktorí by ich mali zobrať za svoje a rozumieť im. Na druhej strane manažment by mal byť dostatočne otvorený prijímaniu inovačných podnetov od zamestnancov. Súčasťou inovačného posunu je vždy aj líderstvo a firemná kultúra. V prípadoch radikálnych inovácií, niekedy spojených s akvizíciou a inováciou organizácie ako takej, je potrebné rátať s celkovou zmenou fungovania firmy. Úspešné zvládnutie týchto zmien si vyžaduje efektívneho a dobre komunikujúceho lídra vo vedení firmy.
Do akej miery prebieha koordinácia medzi Slovenskom a zvyškom Európskej únie? Hrá každá krajina na seba alebo možno hovoriť o spolupráci?
Slovensko má viacero bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd o spolupráci, no asi najefektívnejšou formou spolupráce a koordinácie sú aktivity v tzv. rámcových programoch EÚ pre výskum a inovácie. V aktuálnom programe Horizont 2020 fungujú v rámci spoločných projektov stovky slovenských organizácií. Samozrejme, efektívna spolupráca funguje vtedy, keď je prospešná pre všetky zúčastnené strany. Na Slovensku máme niekoľko špičkových tímov na svetovej úrovni, napríklad v oblasti umelej inteligencie, robotiky či biomedicíny. Tieto sú veľmi žiadané do nadnárodných spoluprác.
Ste administratívny koordinátor zastúpenia celosvetovej siete Enterprise Europe Network na Slovensku. Čo je cieľom tejto siete?
Sieť bola založená Európskou komisiou v roku 2008, aby podporila najmä lokálne malé a stredné podniky v prieniku na medzinárodné trhy a pri rozvoji inovácií. Spolu s ďalšími partnermi na Slovensku, SBA, SOPK, RPIC Prešov a CVTI SR, poskytujeme firmám ale i vedeckým organizáciám bezplatné poradenstvo a služby na nadväzovanie partnerstiev, ochranu práv duševného vlastníctva, rozvoj inovácií, prístup k financiám či vstupu na trhy v EÚ i mimo nej. Dnes sieť pôsobí vo viac ako 60 krajinách a predstavuje najväčšiu sieť na podporu podnikania a inovácií na svete.
Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, centier a iniciatív, ktoré ako svoj cieľ deklarujú podporu inovácií, rovnako tak sa môžu inovatívne firmy uchádzať o podporu z rôznych zdrojov. Nepôsobí táto rozmanitosť skôr kontraproduktívne?
Ako som už spomenul, množstvo podporných organizácií, iniciatív a programov nezriedka vyvoláva v podnikateľoch chaos. Navyše komplikované procedúry a biľag korupcie vo verejných zákazkách pôsobí pre veľa z nich priam odpudivo. Častokrát hovorím, že niekedy musíme firmy odkliať a presvedčiť, že sa dá so skvelou myšlienkou uspieť aj transparentne. Ale máme tu dostatok príkladov, že sa to dá…
Ivan Filus, inovačný expert a konzultant pre mladé ambiciózne inovatívne firmy a progresívne výskumné tímy v akademickej sfére. Vyše 20 rokov pôsobí v spoločnosti BIC Bratislava, ktorá sa venuje podpore inovácií vo firmách a regiónoch, v rámci ktorej participoval na viac ako 60 medzinárodných projektoch. Je administratívnym koordinátorom zastúpenia celosvetovej siete Enterprise Europe Network na Slovensku. 20 rokov pôsobí v štruktúrach Slovenskej republiky pre rámcové programy Európskej únie pre výskum a inovácie. V rámci programu Horizont 2020 je nominovaný ako Národný kontaktný bod pre Slovensko za oblasť „Inovácie v MSP“ a „Prístup k rizikovému financovaniu“. Už niekoľko rokov vedie stránku o inováciách a podnikaní InnoNews.blog.
Rozhovor bol publikovaný v časopise D-News.
InnoNews.blog 